• Mawasa ma Roma<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" /><o:p></o:p>

     (Les jumeaux de Rome)<o:p></o:p>

    <o:p> </o:p>

    Mawasa me nde bana baba<o:p></o:p>

    Be na ba yabe mwemba<o:p></o:p>

    (Les jumeaux sont deux enfants, nés ensembles)<o:p> </o:p>

    A mawasa ma boki Roma <o:p></o:p>

    Na mpuli mwa maloba<o:p></o:p>

    (Les jumeaux qui ont fondé Rome, par volonté divine)<o:p> </o:p>

     Ba poi buña mene<o:p></o:p>

    Na babo b’ulisabe<o:p></o:p>

    (Sont arrivés un jour, et ont été nourri, à satiété)<o:p> </o:p>

    Na nja e ? Nde na nja e ?<o:p></o:p>

    Na ñama ! <o:p></o:p>

    Na nja so e ? Nde na nja so e ?<o:p></o:p>

    Na modi mwa ñama !<o:p></o:p>

    (Par qui ? mais par qui donc ? une bête, un animal !)<o:p> </o:p><o:p> </o:p>

    Babo bana ba kie ? <o:p></o:p>

    Babo mbela bato indene ?<o:p></o:p>

    (Eux les fils du roi ? Eux si honorables ?)<o:p> </o:p>

    Ee ! Na mbale, Iyo a ta mba mbo e !<o:p></o:p>

    B’ulisabe nde na ñama e !<o:p></o:p>

    (Oui ! Vraiment, ma mère m’est témoin, ils ont été nourris par un animal !)<o:p></o:p>

    <o:p> </o:p>

    Poésie en Duala, mutibe, myango ma mawasa  ©.


    votre commentaire
  • Malèndè ma ma jola ngoso


     Hm Hm ou ou Hm

     

    Malèndè ma ma jola ngoso e !

    A ngoso o, yuwa mbia oh na'a da !

     

    Malèndè ma ma jola ngoso e !

    A ngoso ngoso yuwa mbia o, na'a ño !

     

    Malèndè ma ma jola ngoso e !

    Hm Hm ou ou Hm

     

    Malèndè ma ma jola ngoso e !

    A ngoso o, yuwa mbia,  na'a da !

    Malèndè ma ma jola ngoso e !


    3 commentaires
  • <?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" /><o:p><o:p> Mbombo

    Comme à Duala Sun, la rubrique " Dites-le à l'Africaine". Grille de parallèle entre la langue Duala et ses langues soeurs africaines...<?xml:namespace prefix = v ns = "urn:schemas-microsoft-com:vml" /><v:shapetype id=_x0000_t75 coordsize="21600,21600" o:spt="75" o:preferrelative="t" path="m@4@5l@4@11@9@11@9@5xe" filled="f" stroked="f"> </v:shapetype>Et toutes les autres langues qui parente

    Merci de me faire parvenir vos contributions si vous parlez une langue africaine, et que vous constatez des similitudes. 

    Voir aussi la rubrique :  les anglicismes le la langue Duala

    <o:p>

    <o:p> </o:p><o:p> </o:p>

    Bowon bwa Duala na Bakwedi<o:p></o:p>

    DUALA<o:p></o:p>

    Français<o:p></o:p>

    Bakweri

    konda

    <o:p> chaise</o:p>

    konda

    betambi

    <o:p> chaussure</o:p>

    vetambi

     bana

    <o:p> enfants</o:p>

     wana

    Loba

    <o:p>Dieu</o:p>

     Lova

    ñaka

    <o:p>boeuf</o:p>

    nyaaka

    wudu

    <o:p> tortue</o:p>

    ikule

    madiba<o:p></o:p>

    <o:p> eau</o:p>

    maliva<o:p></o:p>

     okwa<o:p></o:p>

    <o:p> étudier</o:p>

     okwa

    <o:p> </o:p><o:p></o:p><o:p>

    <o:p></o:p>

    Bowon bwa Duala na Lingala

    DUALA<o:p></o:p>

    Français<o:p></o:p>

    Lingala

    bulu

    <o:p> nuit</o:p>

    butu

    bwam

    <o:p> bien</o:p>

    malamu

     nginya

    <o:p> force</o:p>

     nguya

    mboa

    <o:p>pays</o:p>

     mboka

    muna

    <o:p>enfant</o:p>

    muana

    mwese

    <o:p> jour</o:p>

    mwese/moyi

    madiba<o:p></o:p>

    <o:p> eau</o:p>

    mai

     langa

    <o:p> lire</o:p>

     kotanga

    <o:p> </o:p><o:p></o:p>

    </o:p>

    <o:p></o:p> 

    <o:p>

    <o:p></o:p>

    Bowon bwa Duala na Pongo

    <o:p> </o:p>

    DUALA<o:p></o:p>

    Français<o:p></o:p>

    Pongo

    na m'ala<o:p></o:p>

    <o:p> j'y vais</o:p>

    na nèndè<o:p></o:p>

    wambo<o:p></o:p>

    <o:p> pélican</o:p>

    kambo<o:p></o:p>

     wondi<o:p></o:p>

    <o:p> riz</o:p>

     kondi<o:p></o:p>

     muto<o:p></o:p>

    <o:p> femme</o:p>

     mwato<o:p></o:p>

    wudu<o:p></o:p>

    <o:p>tortue </o:p>

    kudu<o:p></o:p>

    sue<o:p></o:p>

    <o:p> poisson</o:p>

    swe<o:p></o:p>

    madiba<o:p></o:p>

    <o:p> eau</o:p>

    madiba<o:p></o:p>

     wuba<o:p></o:p>

    <o:p> poule</o:p>

     wuba<o:p></o:p>

    <o:p> </o:p><o:p></o:p>

    </o:p>

    Bowon bwa Duala na Yaondè<o:p></o:p>

    <o:p> </o:p>

    DUALA<o:p></o:p>

    Français<o:p></o:p>

    Ewondo

    mba<o:p></o:p>

    je<o:p></o:p>

    ma<o:p></o:p>

    wa <o:p></o:p>

    tu<o:p></o:p>

    wo<o:p></o:p>

    biso<o:p></o:p>

    nous<o:p></o:p>

    bia<o:p></o:p>

    biño<o:p></o:p>

    vous<o:p></o:p>

    bini<o:p></o:p>

    ba<o:p></o:p>

    ils, elles<o:p></o:p>

    ba<o:p></o:p>

    o boso<o:p></o:p>

    avant, premier<o:p></o:p>

    o boso<o:p></o:p>

    mbo<o:p></o:p>

    chien<o:p></o:p>

    mvu<o:p></o:p>

    singi<o:p></o:p>

    chat<o:p></o:p>

    esinga<o:p></o:p>

    ekabala<o:p></o:p>

    cheval<o:p></o:p>

    ikabli<o:p></o:p>

    wuba<o:p></o:p>

    poule<o:p></o:p>

    akub, kub<o:p></o:p>

    nyaka<o:p></o:p>

    vache<o:p></o:p>

    nyag<o:p></o:p>

    wudu<o:p></o:p>

    tortue<o:p></o:p>

    kulu<o:p></o:p>

    ngoa<o:p></o:p>

    porc<o:p></o:p>

    ngué <o:p></o:p>

    kema<o:p></o:p>

    singi<o:p></o:p>

    kue<o:p></o:p>

    inon<o:p></o:p>

    oiseau<o:p></o:p>

    onon<o:p></o:p>

    bobe<o:p></o:p>

    méchant<o:p></o:p>

    abé<o:p></o:p>

    mbolè<o:p></o:p>

    paix<o:p></o:p>

    mvoe<o:p></o:p>

    masonga<o:p></o:p>

    les dents<o:p></o:p>

    mesong<o:p></o:p>

    mbusa<o:p></o:p>

    derrière<o:p></o:p>

    mvus<o:p></o:p>

    dibum<o:p></o:p>

    ventre<o:p></o:p>

    abum<o:p></o:p>

    diso<o:p></o:p>

    oeil<o:p></o:p>

    dis<o:p></o:p>

    mabongo<o:p></o:p>

    genoux<o:p></o:p>

    mebong<o:p></o:p>

    dibê<o:p></o:p>

    le sein<o:p></o:p>

    abé<o:p></o:p>

    eyididi<o:p></o:p>

    sueur<o:p></o:p>

    edudug<o:p></o:p>

    esukulu<o:p></o:p>

    l’école<o:p></o:p>

    zukúlu<o:p></o:p>

    kalati<o:p></o:p>

    livre<o:p></o:p>

    kalara<o:p></o:p>

    ngon<o:p></o:p>

    la fille<o:p></o:p>

    ngon<o:p></o:p>

    ndomè<o:p></o:p>

    frère<o:p></o:p>

    ndom<o:p></o:p>

    insadi<o:p></o:p>

    tante<o:p></o:p>

    esanga<o:p></o:p>

    muna<o:p></o:p>

    enfant<o:p></o:p>

    mon<o:p></o:p>

    ndabo<o:p></o:p>

    la maison<o:p></o:p>

    nda<o:p></o:p>

    tun<o:p></o:p>

    la chambre<o:p></o:p>

    etun nda<o:p></o:p>

    jombè<o:p></o:p>

    porte<o:p></o:p>

    ombè<o:p></o:p>

    nongo<o:p></o:p>

    lit<o:p></o:p>

    enong<o:p></o:p>

    tebedi<o:p></o:p>

    table<o:p></o:p>

    tebele<o:p></o:p>

    to<o:p></o:p>

    cuillère<o:p></o:p>

    tok<o:p></o:p>

    muto<o:p></o:p>

    femme<o:p></o:p>

    mininga<o:p></o:p>

    madiba<o:p></o:p>

    eau<o:p></o:p>

    mendim<o:p></o:p>

    bila<o:p></o:p>

    guerre<o:p></o:p>

    bita<o:p></o:p>

    dibao<o:p></o:p>

    la houe<o:p></o:p>

    ebag<o:p></o:p>

    nyo<o:p></o:p>

    boire<o:p></o:p>

    á nyú<o:p></o:p>

    Ko<o:p></o:p>

    boire<o:p></o:p>

    á nyú<o:p></o:p>

    ko iyo<o:p></o:p>

    dormir<o:p></o:p>

    á ke óyo<o:p></o:p>

    wo<o:p></o:p>

    mourir<o:p></o:p>

    á wu<o:p></o:p>

    tila<o:p></o:p>

    écrire<o:p></o:p>

    á tili<o:p></o:p>

    langa<o:p></o:p>

    lire<o:p></o:p>

    á láñ<o:p></o:p>

    ewo<o:p></o:p>

    un<o:p></o:p>

    fog<o:p></o:p>

    bebaa<o:p></o:p>

    deux<o:p></o:p>

    bè<o:p></o:p>

    belalo<o:p></o:p>

    trois<o:p></o:p>

    lè<o:p></o:p>

    benei<o:p></o:p>

    quatre<o:p></o:p>

    nyii<o:p></o:p>

    betanu<o:p></o:p>

    cinq<o:p></o:p>

    tan<o:p></o:p>

    mutoba<o:p></o:p>

    six<o:p></o:p>

    saman<o:p></o:p>

    samba<o:p></o:p>

    sept<o:p></o:p>

    zamgba<o:p></o:p>

    lombi<o:p></o:p>

    huit<o:p></o:p>

    muom<o:p></o:p>

    dibua<o:p></o:p>

    neuf<o:p></o:p>

    ebu<o:p></o:p>

    dom<o:p></o:p>

    dix <o:p></o:p>

    awom<o:p></o:p>

    <o:p> </o:p>

    <o:p></o:p>

      <o:p></o:p>

       Bowon bwa Duala na Mbosi<o:p></o:p>

    <o:p> </o:p>

    DUALA<o:p></o:p>

    Français<o:p></o:p>

    Mbosi<o:p></o:p>

    ba<o:p></o:p>

    ils, elles<o:p></o:p>

    ba<o:p></o:p>

    biso<o:p></o:p>

    nous<o:p></o:p>

    bisi<o:p></o:p>

    biño<o:p></o:p>

    vous<o:p></o:p>

    bini<o:p></o:p>

    o boso<o:p></o:p>

    avant, premier<o:p></o:p>

    o boso<o:p></o:p>

    ea<o:p></o:p>

    pleurer, eau primordiale<o:p></o:p>

    lea<o:p></o:p>

    Epasi<o:p></o:p>

    moitié<o:p></o:p>

    pasi<o:p></o:p>

    Esaka<o:p></o:p>

    mare, endroit inondé<o:p></o:p>

    sa<o:p></o:p>

    bwala<o:p></o:p>

    paresse<o:p></o:p>

    bolo<o:p></o:p>

    mome, mumi<o:p></o:p>

    homme, mari, époux<o:p></o:p>

    lomi<o:p></o:p>

    mbena<o:p></o:p>

    malheur<o:p></o:p>

    bena<o:p></o:p>

    kamè<o:p></o:p>

    noir foncé<o:p></o:p>

    kama<o:p></o:p>

    dibena<o:p></o:p>

    haine<o:p></o:p>

    ibena<o:p></o:p>

    mbia<o:p></o:p>

    noix de palme<o:p></o:p>

    bia<o:p></o:p>

    aba<o:p></o:p>

    partager, diviser<o:p></o:p>

    ikaba<o:p></o:p>

    bodun<o:p></o:p>

    age, vieillesse<o:p></o:p>

    oduna<o:p></o:p>

    da<o:p></o:p>

    manger<o:p></o:p>

    dza<o:p></o:p>

    sombwa<o:p></o:p>

    musombo<o:p></o:p>

    la pêche, <o:p></o:p>

    pêcher<o:p></o:p>

    somba<o:p></o:p>

    madiba<o:p></o:p>

    eau<o:p></o:p>

    maa<o:p></o:p>

    mulema<o:p></o:p>

    cœur <o:p></o:p>

    mue<o:p></o:p>

    wolo<o:p></o:p>

    fatigue<o:p></o:p>

    bolo<o:p></o:p>

    bota<o:p></o:p>

    engendré, investir<o:p></o:p>

    bora<o:p></o:p>

    lota<o:p></o:p>

    songer, rêver<o:p></o:p>

    loto<o:p></o:p>

    mwasa<o:p></o:p>

    semer<o:p></o:p>

    mva<o:p></o:p>

    wunda<o:p></o:p>

    nommer, denoncer<o:p></o:p>

    funda<o:p></o:p>

    sa<o:p></o:p>

    sultiver, semer<o:p></o:p>

    sa<o:p></o:p>

    tetè<o:p></o:p>

    père<o:p></o:p>

    taa<o:p></o:p>

    ya<o:p></o:p>

    venir<o:p></o:p>

    ya<o:p></o:p>

    po<o:p></o:p>

    un<o:p></o:p>

    opoo<o:p></o:p>

    -baa<o:p></o:p>

    deux<o:p></o:p>

    ombaa<o:p></o:p>

    -lalo<o:p></o:p>

    trois<o:p></o:p>

    <o:p> </o:p>

    -nèi<o:p></o:p>

    quatre<o:p></o:p>

    onaa<o:p></o:p>

    -tanu<o:p></o:p>

    cinq<o:p></o:p>

    otane<o:p></o:p>

    mutoba<o:p></o:p>

    six<o:p></o:p>

    otaba<o:p></o:p>

    samba<o:p></o:p>

    sept<o:p></o:p>

    otsamba<o:p></o:p>

    lombi<o:p></o:p>

    huit<o:p></o:p>

    omwambi<o:p></o:p>

    dibua<o:p></o:p>

    neuf<o:p></o:p>

    ova<o:p></o:p>

    dom<o:p></o:p>

    dix <o:p></o:p>

    odzomi<o:p></o:p>

    <o:p> </o:p>

    <o:p>

     

    </o:p>

    <o:p> </o:p>

       Bowon bwa Duala na Basaa<o:p></o:p>

    <o:p> </o:p>

    DUALA<o:p></o:p>

    Français<o:p></o:p>

    Basaa<o:p></o:p>

    dibum<o:p></o:p>

    le ventre<o:p></o:p>

    bum<o:p></o:p>

    masonga<o:p></o:p>

    les dents<o:p></o:p>

    masong<o:p></o:p>

    bènè<o:p></o:p>

    avoir<o:p></o:p>

    bana<o:p></o:p>

    betanu<o:p></o:p>

    cinq<o:p></o:p>

    bitan<o:p></o:p>

    ngomo<o:p></o:p>

    tambour<o:p></o:p>

    ngom<o:p></o:p>

    eposi<o:p></o:p>

    la bouteille<o:p></o:p>

    pos<o:p></o:p>

    miso<o:p></o:p>

    les yeux<o:p></o:p>

    mis<o:p></o:p>

    madiba<o:p></o:p>

    l’eau<o:p></o:p>

    malep<o:p></o:p>

    ebolo<o:p></o:p>

    le travail<o:p></o:p>

    bolo<o:p></o:p>

    muula<o:p></o:p>

    l’huile<o:p></o:p>

    muu<o:p></o:p>

    esukulu<o:p></o:p>

    l’école<o:p></o:p>

    suhulu<o:p></o:p>

    da<o:p></o:p>

    à manger<o:p></o:p>

    djèk<o:p></o:p>

    ba<o:p></o:p>

    ils<o:p></o:p>

    ba <o:p></o:p>

    <o:p>

     

    </o:p>

    <o:p> </o:p>

    Bowon bwa Duala na Swahili

     

     

     DUALA

    Français<o:p></o:p>

    Swahili<o:p></o:p>

    tila<o:p></o:p>

    écrire<o:p></o:p>

    -andika<o:p></o:p>

    tilea<o:p></o:p>

    écrire à / pour<o:p></o:p>

    -andikia<o:p></o:p>

    tilanèlè<o:p></o:p>

    s'écrire<o:p></o:p>

    -andikiana<o:p></o:p>

    -ao : son<o:p></o:p>

    leur, leurs<o:p></o:p>

    -ao <o:p></o:p>

    longo<o:p></o:p>

    chanter<o:p></o:p>

    -imba<o:p></o:p>

    longea<o:p></o:p>

    chanter pour<o:p></o:p>

    -imbia-<o:p></o:p>

      -nèi<o:p></o:p>

     quatrième<o:p></o:p>

    a nne<o:p></o:p>

    -saamba<o:p></o:p>

    septième<o:p></o:p>

    a saba<o:p></o:p>

    mutoba<o:p></o:p>

    sixième<o:p></o:p>

    a sita<o:p></o:p>

    -tanu<o:p></o:p>

    cinquième<o:p></o:p>

    a tano<o:p></o:p>

    Afrika<o:p></o:p>

    Afrique<o:p></o:p>

    Afrika<o:p></o:p>

    biisè<o:p></o:p>

    prédire<o:p></o:p>

    agua<o:p></o:p>

     -ao : le sien<o:p></o:p>

    leur, leurs<o:p></o:p>

    ao<o:p></o:p>

    bwam bwam<o:p></o:p>

    très bien, parfait<o:p></o:p>

    barabara<o:p></o:p>

    bambè<o:p></o:p>

    porter sur le dos<o:p></o:p>

    beba<o:p></o:p>

    biè<o:p></o:p>

    bière<o:p></o:p>

    bia<o:p></o:p>

    boma<o:p></o:p>

    démolir<o:p></o:p>

    bomoa<o:p></o:p>

    bulu<o:p></o:p>

    bleu<o:p></o:p>

    buluu<o:p></o:p>

    shashua<o:p></o:p>

    peigner<o:p></o:p>

    chana<o:p></o:p>

    sanga : côtiser<o:p></o:p>

    rassembler<o:p></o:p>

    changa<o:p></o:p>

     endè, ala<o:p></o:p>

    aller, partir<o:p></o:p>

    enda<o:p></o:p>

    makwasi<o:p></o:p>

    rapide, agile<o:p></o:p>

    epesi<o:p></o:p>

    asu : nos<o:p></o:p>

    notre, nos<o:p></o:p>

    etu<o:p></o:p>

    iba<o:p></o:p>

    voler<o:p></o:p>

    iba<o:p></o:p>

    ingea<o:p></o:p>

    entrer<o:p></o:p>

    ingia<o:p></o:p>

    ingèlè<o:p></o:p>

    introduire (s'-)<o:p></o:p>

    ingilia<o:p></o:p>

    ingisè<o:p></o:p>

    introduire<o:p></o:p>

    ingiza<o:p></o:p>

    njinji, ngingi<o:p></o:p>

    mouche<o:p></o:p>

    inzi<o:p></o:p>

    ya<o:p></o:p>

    venir<o:p></o:p>

    ja<o:p></o:p>

    diso (m-)<o:p></o:p>

     œil ; yeux<o:p></o:p>

    jicho, (ma-)  <o:p></o:p>

    dina (m-)<o:p></o:p>

    nom<o:p></o:p>

    jina (ma-)  <o:p></o:p>

    jaanga<o:p></o:p>

    frire<o:p></o:p>

    kaanga<o:p></o:p>

    kobati<o:p></o:p>

    placard<o:p></o:p>

    kabati<o:p></o:p>

    kwan°<o:p></o:p>

    il y a longtemps<o:p></o:p>

    kale<o:p></o:p>

    kalenda<o:p></o:p>

    calendrier<o:p></o:p>

    kalenda<o:p></o:p>

    ka, kè<o:p></o:p>

    comme, si<o:p></o:p>

    kama<o:p></o:p>

    <o:p> </o:p>

    kasuku<o:p></o:p>

    perroquet<o:p></o:p>

    kè, kètèlè<o:p></o:p>

    couper ; part, morceau<o:p></o:p>

    kata<o:p></o:p>

    kèm : nom<o:p></o:p>

    refuser, dire non<o:p></o:p>

    kataa<o:p></o:p>

    kètèlè<o:p></o:p>

    couper en petits morceaux<o:p></o:p>

    -katakata<o:p></o:p>

    kimea<o:p></o:p>

    gronder, réprimander<o:p></o:p>

    kemea<o:p></o:p>

    ngulè<o:p></o:p>

    lézard<o:p></o:p>

    kenge<o:p></o:p>

    ngèn°<o:p></o:p>

    cloche<o:p></o:p>

    kengele<o:p></o:p>

    Kombo<o:p></o:p>

    tasse<o:p></o:p>

    kikombe, (vi-)  <o:p></o:p>

    kema<o:p></o:p>

    espèce de singe<o:p></o:p>

    kima<o:p></o:p>

    motèmotè : l’éclair<o:p></o:p>

    étincelle<o:p></o:p>

    kimetameta<o:p></o:p>

     ka ñama<o:p></o:p>

    comme un animal<o:p></o:p>

    kinyama<o:p></o:p>

    epupa<o:p></o:p>

    saison froide<o:p></o:p>

    kipupue<o:p></o:p>

    eyadi<o:p></o:p>

    naissance<o:p></o:p>

    kizazi, (vi-)  <o:p></o:p>

    wudu<o:p></o:p>

    tortue<o:p></o:p>

    kobe <o:p></o:p>

    kombo : le bol<o:p></o:p>

    bol, coupe<o:p></o:p>

    kombe (ma-)<o:p></o:p>

    koti<o:p></o:p>

    manteau<o:p></o:p>

    koti, (ma-)<o:p></o:p>

    koka : grandir<o:p></o:p>

    duna : vieillir<o:p></o:p>

    grandir, vieillir<o:p></o:p>

    kua<o:p></o:p>

    ikwale<o:p></o:p>

    perdrix<o:p></o:p>

    kwale<o:p></o:p>

    da<o:p></o:p>

    manger<o:p></o:p>

    la<o:p></o:p>

    nanga<o:p></o:p>

    dormir, coucher (se -)<o:p></o:p>

    lala<o:p></o:p>

    madiba<o:p></o:p>

    eau<o:p></o:p>

    maji<o:p></o:p>

    mama<o:p></o:p>

    mère, maman<o:p></o:p>

    mama<o:p></o:p>

    mombè<o:p></o:p>

    crocodile<o:p></o:p>

    mamba<o:p></o:p>

    mawasa<o:p></o:p>

    jumeaux<o:p></o:p>

    mapacha<o:p></o:p>

    malobi<o:p></o:p>

    déchets<o:p></o:p>

    mavi<o:p></o:p>

    mbodi<o:p></o:p>

    chèvre<o:p></o:p>

    mbuzi<o:p></o:p>

    mbo<o:p></o:p>

    chien<o:p></o:p>

    mbwa<o:p></o:p>

    mudumbu<o:p></o:p>

    lèvre, bouche<o:p></o:p>

    mdomo, (mi-)  <o:p></o:p>

    munganga<o:p></o:p>

    docteur traditionnel<o:p></o:p>

    mganga, (wa-)  <o:p></o:p>

    meta<o:p></o:p>

    mètre<o:p></o:p>

    mita<o:p></o:p>

    mundi<o:p></o:p>

    ville<o:p></o:p>

    mji, (mi-)  <o:p></o:p>

    ñama<o:p></o:p>

    animal<o:p></o:p>

    mnyama, (wa-)  <o:p></o:p>

    mo na mo<o:p></o:p>

    un par un<o:p></o:p>

    moja moja<o:p></o:p>

    toi (ma-)<o:p></o:p>

    oreiller<o:p></o:p>

    mto, (mi)  <o:p></o:p>

    mumi, mome<o:p></o:p>

    mari, époux<o:p></o:p>

    mume, (wa-)<o:p></o:p>

    musiki<o:p></o:p>

    musique<o:p></o:p>

    muziki<o:p></o:p>

    mbua<o:p></o:p>

    pluie<o:p></o:p>

    mvua<o:p></o:p>

    muna<o:p></o:p>

    enfant, fils, fille<o:p></o:p>

    mwana, (wa-)  <o:p></o:p>

     modi<o:p></o:p>

    lune, mois<o:p></o:p>

    mwezi, (mi-) <o:p></o:p>

    mot’a ndoti<o:p></o:p>

    rêveur<o:p></o:p>

    mwota ndoto(wa-)<o:p></o:p>

    na<o:p></o:p>

    et, avec<o:p></o:p>

    na<o:p></o:p>

    nomba<o:p></o:p>

    nombre<o:p></o:p>

    namba<o:p></o:p>

    ndoti<o:p></o:p>

    rêve<o:p></o:p>

    ndoto<o:p></o:p>

    njou<o:p></o:p>

    éléphant<o:p></o:p>

    ndovu<o:p></o:p>

    ndomè<o:p></o:p>

    frère, camarade<o:p></o:p>

    ndugu<o:p></o:p>

     nama : bénit<o:p></o:p>

    grâce<o:p></o:p>

    neema<o:p></o:p>

    ala !<o:p></o:p>

    va !<o:p></o:p>

    nenda !<o:p></o:p>

    -ndene<o:p></o:p>

    gros<o:p></o:p>

    -nene<o:p></o:p>

    ngomo<o:p></o:p>

    dance, tambour<o:p></o:p>

    ngoma<o:p></o:p>

    njai<o:p></o:p>

    faim, famine<o:p></o:p>

    njaa<o:p></o:p>

    ngea, njea<o:p></o:p>

    route, chemin, voie<o:p></o:p>

    njia<o:p></o:p>

    -nèi<o:p></o:p>

    quatre<o:p></o:p>

    -nne<o:p></o:p>

    ña<o:p></o:p>

    faire ses besoins<o:p></o:p>

    nya<o:p></o:p>

    ñukwa<o:p></o:p>

    attraper<o:p></o:p>

    nyakua<o:p></o:p>

    ñama<o:p></o:p>

    viande<o:p></o:p>

    nyama<o:p></o:p>

    ñati<o:p></o:p>

    buffle<o:p></o:p>

    nyati<o:p></o:p>

    ño<o:p></o:p>

    boire<o:p></o:p>

    nywa<o:p></o:p>

    ñoo<o:p></o:p>

    cheveu<o:p></o:p>

    nywele<o:p></o:p>

    ènè<o:p></o:p>

    voir, trouver<o:p></o:p>

    ona<o:p></o:p>

    pak masango<o:p></o:p>

    faire ses babages<o:p></o:p>

    pakia<o:p></o:p>

    pè<o:p></o:p>

    aussi<o:p></o:p>

    pia<o:p></o:p>

    pé<o:p></o:p>

    vipère<o:p></o:p>

    pili / piri<o:p></o:p>

    polisi<o:p></o:p>

    police, policier<o:p></o:p>

    polisi, (ma-)<o:p></o:p>

    pudi<o:p></o:p>

    mousse<o:p></o:p>

    povu<o:p></o:p>

    ponda : le temps<o:p></o:p>

    un instant<o:p></o:p>

    punde<o:p></o:p>

    peña<o:p></o:p>

    nouveau<o:p></o:p>

    pya<o:p></o:p>

    roba<o:p></o:p>

    caoutchouc<o:p></o:p>

    raba<o:p></o:p>

    saamba<o:p></o:p>

    sept<o:p></o:p>

    saba<o:p></o:p>

    shoti<o:p></o:p>

    chemise<o:p></o:p>

    shati, (ma-)<o:p></o:p>

    ñingo<o:p></o:p>

    cou<o:p></o:p>

    shingo<o:p></o:p>

    senga<o:p></o:p>

    entendre<o:p></o:p>

    -sikia<o:p></o:p>

    ison<o:p></o:p>

    honte<o:p></o:p>

    soni<o:p></o:p>

    penda<o:p></o:p>

    tresser (cheveux, natte)<o:p></o:p>

    -suka<o:p></o:p>

    supi<o:p></o:p>

    soupe, sauce<o:p></o:p>

    supu<o:p></o:p>

    nèktai<o:p></o:p>

    cravate<o:p></o:p>

    tai<o:p></o:p>

    <o:p> </o:p>

    cinq<o:p></o:p>

    tano<o:p></o:p>

    tota, toto<o:p></o:p>

    enlever<o:p></o:p>

    -toa<o:p></o:p>

    <o:p> </o:p>

    retirer une épine<o:p></o:p>

    -toa mwiba<o:p></o:p>

    tubea<o:p></o:p>

    percer<o:p></o:p>

    -toboa<o:p></o:p>

    tonè<o:p></o:p>

    tomber goutte à goutte<o:p></o:p>

    -tona<o:p></o:p>

    ton, (ma-)<o:p></o:p>

    goutte<o:p></o:p>

    tone, (ma-)<o:p></o:p>

    bwa<o:p></o:p>

    tuer<o:p></o:p>

    -ua<o:p></o:p>

    bwanèè<o:p></o:p>

    entre-tuer<o:p></o:p>

    -uana<o:p></o:p>

    bongo<o:p></o:p>

    cerveau<o:p></o:p>

    ubongo<o:p></o:p>

    ebodu<o:p></o:p>

    pourriture<o:p></o:p>

    ubovu<o:p></o:p>

    lemè, eyemè<o:p></o:p>

    langue<o:p></o:p>

    ulimi, (ndimi)  <o:p></o:p>

    pii, mbolè<o:p></o:p>

    calme<o:p></o:p>

    upole<o:p></o:p>

    bila<o:p></o:p>

    guerre<o:p></o:p>

    vita<o:p></o:p>

    wiki, woki<o:p></o:p>

    semaine<o:p></o:p>

    wiki<o:p></o:p>

    dima<o:p></o:p>

    éteindre<o:p></o:p>

    zima<o:p></o:p>

    <o:p> </o:p>

    </o:p></o:p></o:p>

    <o:p></o:p> 


    votre commentaire
  • Mbang'Eyombwan e nde MASA NBANG'EYOMBWAN muna Mbanga'Eyombwan momene nu ta nu bene ka sango Eyombwan 'ESSENGUE o Bona Essengue BonaMbedi (se to na BonaBeri ye nde tobo la bakala).
    Sango Masa a tombise pond'ao nese o bolea tumba la Duala na o panise miango ma sawa-duala (ka neni bema be tombi no o mboa'su)
    Na ma timbisele oa jita la masoma onola din dipapa la wuja ma bie.
    Nde na ma tombise bo bia onola mba bese mba ma mpula o bole ebolo o timbisele tumba na diyo la Rudorf DUALA MANGA BELL nje yese o bodi no onola mboasu nde onola Cameroun nese. E si mpe te na mo ke Cameroun e timbi nde ka bekombo mbo bena bakala mba timbisele no mindo ka biembe.
    Bino yase ndi bolea mboasu na bwambo bwasu.
    Na som

     

    Nilomabè na Ngea na Mouen.


    2 commentaires
  • Studies about Duala and kikuyu


    votre commentaire