-
*** C ***<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" /><o:p></o:p>cacher :<o:p></o:p>
wuta <o:p></o:p>
cadeau :<o:p></o:p>
jabea <o:p></o:p>
cage :<o:p></o:p>
mukoma <o:p></o:p>
cahier :<o:p></o:p>
kalati <o:p></o:p>
caïman :<o:p></o:p>
ngando <o:p></o:p>
caisse :<o:p></o:p>
elimbi <o:p></o:p>
calendrier :<o:p></o:p>
kalenda <o:p></o:p>
calme :<o:p></o:p>
pii <o:p></o:p>
camion :<o:p></o:p>
mutoa mundènè <o:p></o:p>
campagne :<o:p></o:p>
eyidi <o:p></o:p>
canard :<o:p></o:p>
elela <o:p></o:p>
caoutchouc :<o:p></o:p>
rôba<o:p></o:p>
caramel :<o:p></o:p>
bômbô <o:p></o:p>
carburant :<o:p></o:p>
bèsin <o:p></o:p>
carré :<o:p></o:p>
matongo manèi <o:p></o:p>
carte :<o:p></o:p>
tiketi <o:p></o:p>
cascade :<o:p></o:p>
sèpè <o:p></o:p>
casquette :<o:p></o:p>
ekoto <o:p></o:p>
casser :<o:p></o:p>
buwa <o:p></o:p>
casserole :<o:p></o:p>
ewôngô <o:p></o:p>
ceinture :<o:p></o:p>
ngodi <o:p></o:p>
celui là :<o:p></o:p>
nunè <o:p></o:p>
celui-ci :<o:p></o:p>
nunan <o:p></o:p>
cercle :<o:p></o:p>
ngôndè, tengiledi <o:p></o:p>
céréale :<o:p></o:p>
wondi <o:p></o:p>
cerveau :<o:p></o:p>
bôngô <o:p></o:p>
chaleur :<o:p></o:p>
weya <o:p></o:p>
chambre :<o:p></o:p>
tun° <o:p></o:p>
chameau :<o:p></o:p>
kamèl <o:p></o:p>
champignon :<o:p></o:p>
eyônjô <o:p></o:p>
chandelle :<o:p></o:p>
candèrè <o:p></o:p>
changer :<o:p></o:p>
tukwa <o:p></o:p>
chanter :<o:p></o:p>
lôngô <o:p></o:p>
chapeau :<o:p></o:p>
tamba <o:p></o:p>
chaque :<o:p></o:p>
tèngè <o:p></o:p>
charbon :<o:p></o:p>
diwindi <o:p></o:p>
charger :<o:p></o:p>
bambèlè <o:p></o:p>
charlatan :<o:p></o:p>
mwibedi, mota mawôndô<o:p></o:p>
chat :<o:p></o:p>
singi, miawu <o:p></o:p>
château :<o:p></o:p>
mukanda <o:p></o:p>
chauffer :<o:p></o:p>
babisè <o:p></o:p>
chaussée :<o:p></o:p>
ngea, njea <o:p></o:p>
chaussure :<o:p></o:p>
étambi <o:p></o:p>
chemin :<o:p></o:p>
ngea <o:p></o:p>
chemin de fer :<o:p></o:p>
ngea masin <o:p></o:p>
chercher :<o:p></o:p>
wasa <o:p></o:p>
cheval :<o:p></o:p>
wôsi <o:p></o:p>
cheveu :<o:p></o:p>
ñô <o:p></o:p>
chien :<o:p></o:p>
mbô <o:p></o:p>
chocolat :<o:p></o:p>
shokala <o:p></o:p>
chose :<o:p></o:p>
lambo <o:p></o:p>
ciel :<o:p></o:p>
dibobè <o:p></o:p>
cigare :<o:p></o:p>
sika <o:p></o:p>
cinéma :<o:p></o:p>
sinima <o:p></o:p>
cinq :<o:p></o:p>
betanu <o:p></o:p>
circonférence :<o:p></o:p>
ngôndè <o:p></o:p>
ciseaux :<o:p></o:p>
njaso <o:p></o:p>
classe :<o:p></o:p>
klasi <o:p></o:p>
clé :<o:p></o:p>
idubwan <o:p></o:p>
cloche :<o:p></o:p>
ngèn° <o:p></o:p>
clôture :<o:p></o:p>
kôtô <o:p></o:p>
clou :<o:p></o:p>
tônô <o:p></o:p>
coeur :<o:p></o:p>
mulema <o:p></o:p>
coin :<o:p></o:p>
tongo <o:p></o:p>
coûter :<o:p></o:p>
susabè <o:p></o:p>
colère :<o:p></o:p>
malinga <o:p></o:p>
coller :<o:p></o:p>
batè <o:p></o:p>
colline :<o:p></o:p>
mudongo <o:p></o:p>
comédie :<o:p></o:p>
sinima <o:p></o:p>
commencer :<o:p></o:p>
botea <o:p></o:p>
comparer :<o:p></o:p>
mènè <o:p></o:p>
compter :<o:p></o:p>
sôngèlè <o:p></o:p>
conduire :<o:p></o:p>
dua <o:p></o:p>
confiture :<o:p></o:p>
jam <o:p></o:p>
connaître :<o:p></o:p>
bia <o:p></o:p>
construire :<o:p></o:p>
longa <o:p></o:p>
contes :<o:p></o:p>
myango, minia <o:p></o:p>
content :<o:p></o:p>
muñèngè <o:p></o:p>
conter :<o:p></o:p>
langwa myango <o:p></o:p>
conversation :<o:p></o:p>
ekwali <o:p></o:p>
coq :<o:p></o:p>
moma wuba <o:p></o:p>
coquille :<o:p></o:p>
dikoka <o:p></o:p>
corbeille :<o:p></o:p>
ewa <o:p></o:p>
corde :<o:p></o:p>
musinga <o:p></o:p>
cordonnier :<o:p></o:p>
mupôngisè betambi, shusmeka <o:p></o:p>
corne :<o:p></o:p>
tôngô <o:p></o:p>
corps :<o:p></o:p>
ñolo <o:p></o:p>
coudre :<o:p></o:p>
bangwa <o:p></o:p>
couette :<o:p></o:p>
elangiti <o:p></o:p>
couleur :<o:p></o:p>
musônô <o:p></o:p>
couper :<o:p></o:p>
kè <o:p></o:p>
cour :<o:p></o:p>
eboko <o:p></o:p>
courir :<o:p></o:p>
ña miila <o:p></o:p>
course :<o:p></o:p>
miila <o:p></o:p>
court :<o:p></o:p>
isungu <o:p></o:p>
cousin :<o:p></o:p>
mulalo <o:p></o:p>
couteau :<o:p></o:p>
diwèndi <o:p></o:p>
coutume :<o:p></o:p>
dimbabè <o:p></o:p>
couvercle :<o:p></o:p>
ngutu <o:p></o:p>
couvrir :<o:p></o:p>
kudumanè <o:p></o:p>
craie :<o:p></o:p>
pèmbè <o:p></o:p>
cravate :<o:p></o:p>
kôla, nèktai<o:p></o:p>
crayon :<o:p></o:p>
min, diwindi <o:p></o:p>
crépuscule :<o:p></o:p>
idiba <o:p></o:p>
crier :<o:p></o:p>
tè musea <o:p></o:p>
crocodile :<o:p></o:p>
mombè <o:p></o:p>
croître :<o:p></o:p>
kola, ita<o:p></o:p>
cube de cuisine :<o:p></o:p>
magi <o:p></o:p>
cuillère :<o:p></o:p>
to <o:p></o:p>
cuire :<o:p></o:p>
toisè <o:p></o:p>
cuisine :<o:p></o:p>
mwèbè <o:p></o:p>
cuisinier :<o:p></o:p>
jipè <o:p></o:p>
© Lily .<o:p></o:p>
votre commentaire -
*** B*** <?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" /><o:p></o:p><o:p> </o:p>
bagages :<o:p></o:p>
mabomba<o:p></o:p>
bain :<o:p></o:p>
jôkèlè<o:p></o:p>
balai :<o:p></o:p>
dipapan<o:p></o:p>
balance :<o:p></o:p>
kilo<o:p></o:p>
balcon :<o:p></o:p>
dibèpè<o:p></o:p>
baleine :<o:p></o:p>
nguma<o:p></o:p>
balle :<o:p></o:p>
bôl, ndambwè<o:p></o:p>
banane :<o:p></o:p>
dikube<o:p></o:p>
banc :<o:p></o:p>
bènji<o:p></o:p>
banque :<o:p></o:p>
bank<o:p></o:p>
baptiser :<o:p></o:p>
dubisè<o:p></o:p>
barbe :<o:p></o:p>
sèdu<o:p></o:p>
bas :<o:p></o:p>
wase<o:p></o:p>
bâtiment :<o:p></o:p>
bolongi<o:p></o:p>
bavard :<o:p></o:p>
bwambo<o:p></o:p>
beau :<o:p></o:p>
mpesa, mudôledi<o:p></o:p>
beaucoup :<o:p></o:p>
jita , njoasoa, eyeka<o:p></o:p>
bébé :<o:p></o:p>
muna, mwèngè mwa muna<o:p></o:p>
bercer :<o:p></o:p>
lèlè<o:p></o:p>
berger :<o:p></o:p>
mutatedi<o:p></o:p>
bétail :<o:p></o:p>
eyembe<o:p></o:p>
beurre :<o:p></o:p>
bôta<o:p></o:p>
bibliothèque : <o:p></o:p>
ndaboa kalati<o:p></o:p>
Bible :<o:p></o:p>
Bibèl<o:p></o:p>
bicyclette :<o:p></o:p>
medi<o:p></o:p>
bien :<o:p></o:p>
bwam<o:p></o:p>
bière :<o:p></o:p>
biè<o:p></o:p>
blague :<o:p></o:p>
loko, dikèko<o:p></o:p>
blanc :<o:p></o:p>
sanga <o:p></o:p>
blé :<o:p></o:p>
wonda bakala<o:p></o:p>
bleu :<o:p></o:p>
blu, marina , ndutu<o:p></o:p>
bois :<o:p></o:p>
ebongo<o:p></o:p>
bon :<o:p></o:p>
bwam<o:p></o:p>
bonbon :<o:p></o:p>
eñèngèñ<o:p></o:p>
bonjour :<o:p></o:p>
mônè<o:p></o:p>
bosse :<o:p></o:p>
ekulè , ikulè mbusa<o:p></o:p>
bouche :<o:p></o:p>
mudumbu<o:p></o:p>
bouchée :<o:p></o:p>
tambu<o:p></o:p>
boucler :<o:p></o:p>
kukè<o:p></o:p>
Lily.©<o:p></o:p>
1 commentaire -
*** A ***
<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" /><o:p></o:p>abeille :<o:p></o:p>
ndômbi <o:p></o:p>
aboyer :<o:p></o:p>
doma <o:p></o:p>
abri :<o:p></o:p>
diwuta <o:p></o:p>
acheter :<o:p></o:p>
janda <o:p></o:p>
accueil :<o:p></o:p>
bekasedi <o:p></o:p>
acide :<o:p></o:p>
dibañ <o:p></o:p>
acteur :<o:p></o:p>
mokè sinima <o:p></o:p>
action :<o:p></o:p>
ebolo <o:p></o:p>
additionner :<o:p></o:p>
bata <o:p></o:p>
adresse :<o:p></o:p>
wuma bejedi <o:p></o:p>
aéroport :<o:p></o:p>
kan° a medi <o:p></o:p>
âge :<o:p></o:p>
mbu <o:p></o:p>
aider :<o:p></o:p>
jongwanè <o:p></o:p>
aiguille :<o:p></o:p>
ndôndôki <o:p></o:p>
aile :<o:p></o:p>
dipupulan <o:p></o:p>
aimer :<o:p></o:p>
tôndô <o:p></o:p>
air :<o:p></o:p>
ngô <o:p></o:p>
aliment :<o:p></o:p>
da <o:p></o:p>
aller :<o:p></o:p>
wala <o:p></o:p>
allumer :<o:p></o:p>
môtèlè <o:p></o:p>
allumette :<o:p></o:p>
ngôba weya <o:p></o:p>
alphabet :<o:p></o:p>
alfabet <o:p></o:p>
ambulance :<o:p></o:p>
mutoa mwa dôkita <o:p></o:p>
âme :<o:p></o:p>
mudi <o:p></o:p>
ami :<o:p></o:p>
dikôm <o:p></o:p>
ampoule :<o:p></o:p>
eturukan° <o:p></o:p>
ancre :<o:p></o:p>
tintèn <o:p></o:p>
âne :<o:p></o:p>
jakasi <o:p></o:p>
animal :<o:p></o:p>
ñama <o:p></o:p>
anniversaire :<o:p></o:p>
buña bwa yabè <o:p></o:p>
appareil :<o:p></o:p>
masin <o:p></o:p>
appartenir :<o:p></o:p>
bènèbè <o:p></o:p>
appeler :<o:p></o:p>
belè <o:p></o:p>
apprendre<o:p></o:p>
jokwa <o:p></o:p>
après-midi :<o:p></o:p>
mwese <o:p></o:p>
araignée :<o:p></o:p>
arbre :<o:p></o:p>
dibobè
ebongo <o:p></o:p>arc en ciel :<o:p></o:p>
ñungu <o:p></o:p>
argent :<o:p></o:p>
môni <o:p></o:p>
armoire :<o:p></o:p>
kôbati <o:p></o:p>
arracher :<o:p></o:p>
sua <o:p></o:p>
arrêter (s') :<o:p></o:p>
jesèlè <o:p></o:p>
arriver :<o:p></o:p>
tungè <o:p></o:p>
asseoir (s') :<o:p></o:p>
ja <o:p></o:p>
assiette :<o:p></o:p>
mwônjô <o:p></o:p>
attacher :<o:p></o:p>
kaka <o:p></o:p>
aube :<o:p></o:p>
mesanedi <o:p></o:p>
aucun :<o:p></o:p>
tô pô ; tô ewô ; tô mô ; tô diwô <o:p></o:p>
aujourd'hui :<o:p></o:p>
wèngè <o:p></o:p>
aumône :<o:p></o:p>
jabea <o:p></o:p>
autobus :<o:p></o:p>
mutoa mundènè <o:p></o:p>
automne :<o:p></o:p>
epupa esadi <o:p></o:p>
automobile :<o:p></o:p>
mutoa <o:p></o:p>
autoroute :<o:p></o:p>
ngea nindènè <o:p></o:p>
autruche :<o:p></o:p>
njôkôlômè <o:p></o:p>
avec : <o:p></o:p>
na<o:p></o:p>
aveugle :<o:p></o:p>
ndima <o:p></o:p>
avion :<o:p></o:p>
medi ma ngô <o:p></o:p>
avoir :<o:p></o:p>
bènè <o:p></o:p>
avoir besoin :<o:p></o:p>
bènè ñôngi<o:p></o:p>
<o:p></o:p>
<o:p><o:p></o:p>
<o:p></o:p>
Lily. ©
4 commentaires -
Muna na ñango : l'enfant et sa mère
<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" /><o:p></o:p>
Ñango : A muna, o m'ene yi ngusa mpesa o wone ? ba ma pondo bebongo !
( Cher enfant, tu vois les jeunes garçons là bas ? Il ramassent du bois ! )
Muna : Ee, Iyo, na m' ene babo !
( oui, maman, je les vois !)
Ñango : Oa pe, o koki te, nika nde o mendeno o jongwane mba o bebolo ba mboa.
( Toi aussi, quand tu seras grand, c'est comme cela que tu m'aideras pour les travaux)
Muna : Ee, to tatanu, na ma pula o jongwane oa, yetena o ma pula
( oui, et même maintenant, je veux t'aider, si tu veux )
Ñango : Kem, o diya o salo, tatanu, na ma bambe nde oa o mongo
(Non, tu es encore petit, pour le moment je te porte au dos)
Muna : Oñola nje o ma bambeno nde mba o mongo ponda yese? Te we nde 'bolo, na didi, na ma bata nde o wolise oa.
(pourquoi me portes-tu au dos tout le temps Même si tu es en train de travailler, je suis lourd et je te fatigue davantage.)
Ñango : Na ma bambe oa o mongo, na maa mam ma be teete, na nika, n'e na na bola mabo ma pepe. O si didi.
(je te porte au dos pour avoir les main libres, pour pouvoir faire autre chose. Tu n'est pas lourd)
Muna : Bane bana ba ma kwala na na si bi dangwa, na ma takise nde oa, n' o bambe mba o mongo ponda yese, ka mǔna.
( les autres enfants disent que je ne sais pas marcher et que je te dérange pour que tu me portes tout le temps au dos, comme une charge.)
Ñango : muna a titi mǔna, e nde jabea ! Oa pe o mende koka ka bane, o teme sinja o dangwa ngonda ! Nd'o dangwa pe botemeteme ka bane. Lambo te di ben ponda.
(l'enfant n'est pas une charge, c'est un présent! Toi aussi tu grandiras comme les autres, tu essaieras de tenir en équilibre tu ramperas ! Et puis tu marcheras debout comme les autres. Chaque chose à un temps. )<o:p></o:p><o:p> </o:p>
<o:p> </o:p>
Lily ©
votre commentaire -
O ngea esukudu : à la route pour l'école
<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" /><o:p></o:p>
Ngobo : Idib'a bwam e a sango.
( bonjour Monsieur)
Ntone : Oa pe idib'a bwam, a ñango
( à toi aussi, bonjour)
<o:p></o:p>
Ngobo : Dina lam na Ngobo, oa pe,dina longo na nja e ?
( je m'appelle Ngobo, et toi, comment t'appelles - tu ?)
<o:p></o:p>
Ntone : Dina lam na Ntone !
(je m'appelle Ntonè )
<o:p></o:p>
Ngobo : Na ma ja nde o Duala, o boneleke
(j'habite à Douala, à bonélèkè )
<o:p></o:p>
Ntone : Mba pe na ma ja nde o Bonamikenge,nde n'e nde muna Deido.
( et moi j'habite à Bonamikengé, mais je suis de Deido )
<o:p></o:p>
Ngobo : O'e nde muna Deido! Na bi mboa'ñu, na yoki wala o don 'wo !
( Tu es de Deido ! Je connais le chez vous, j'y vais souvent au marché ! )
<o:p></o:p>
Ntone : Ee, don lasu di kolo, bato jita ba tondi mo, ebanja mada me 'ten eyeka
(oui, notre marché est grand, beaucoup de gens l'aiment, car il y a beaucoup de vivres )
<o:p></o:p>
Ngobo : O'e so nde o wala weni nika e ?
( où vas tu donc comme ça ? )
<o:p></o:p>
Ntone : N'e nde o wala o' sukudu, n'e nde muleedi .
( je suis entrain d'aller à l'ecole, je suis instituteur)
<o:p></o:p>
Ngobo : Mba pe n'e nde po diele mun'am Mwaso, a ben mbu mutóbá, angamen o yombo o'sukudu ka bana bese !
(moi aussi je suis entrain de venir accompagner mon enfant Mwaso, il a six ans, il doit aller à l'école comme tous les enfants ! )
<o:p></o:p>
Ntone : Di'ale so !
( allons donc ! )Ngobo : ee, di'ale!
(oui, allons y! )Lily ©
Dialogue audio : merci pour l'aide.
votre commentaire